Ako ma vietor zavial medzi našich cigáňov…

Určite dobre poznáte tie životné zlomy a peripetie, ktoré prídu ani neviete ako. Môj vzťah k dobrovoľníctvu vo mne rástol pomaličky a opatrne. V začiatkoch som navštevovala deti na Kramároch, rozdávala jedlo ľudom bez domova až som v jeden štvrtok podvečer skončila až v Plaveckom Štvrtku. Symbolické, čo poviete? Vopred ma varovali, že decibely hluku sa na večerných herniach šplhajú často do výšin. Je pravda, že 30 – 40 pubertiakov narobí riadny hluk a niekedy aj problémy. Napriek tomu som tam v ten večer nebola poslednýkrát. Ubiehal jeden štvrtok za druhým a mne sa čas strávený spolu s cigáňmi začal páčiť stále viac a viac. Vždy ma zaujímala ich kultúra, zvyky,...