Ako ma vietor zavial medzi našich cigáňov…

Určite dobre poznáte tie životné zlomy a peripetie, ktoré prídu ani neviete ako. Môj vzťah k dobrovoľníctvu vo mne rástol pomaličky a opatrne. V začiatkoch som navštevovala deti na Kramároch, rozdávala jedlo ľudom bez domova až som v jeden štvrtok podvečer skončila až v Plaveckom Štvrtku. Symbolické, čo poviete? Vopred ma varovali, že decibely hluku sa na večerných herniach šplhajú často do výšin. Je pravda, že 30 – 40 pubertiakov narobí riadny hluk a niekedy aj problémy. Napriek tomu som tam v ten večer nebola poslednýkrát. Ubiehal jeden štvrtok za druhým a mne sa čas strávený spolu s cigáňmi začal páčiť stále viac a viac. Vždy ma zaujímala ich kultúra, zvyky,...

Ako sa nám natáčalo, alebo doučovanie pred kamerami

V utorok, 15. septembra, nás prepadol aj s kamerou náš bláznivý spolužiak Laci Durkovič s nápadom natočiť priebeh doučovania a reportáž zaradiť do prvých televíznych novín na TV JOJ ešte v ten deň . Jeden by si myslel, že to nemyslí vážne, no o davnástej sme sa už viezli v JOJ-kárskom aute na smer Plavecký Štvrtok. Miestni hneť spoznali Laciho a kamera ich len utvrdila v tom, že sa ide natáčať . Deti sa na pč udovanie hanbili a  mali pred kamerou trému. Doučovanie sme začali klasicky ako vždy, robili sme si s deťmi úlohy a snažili sa ich upokojovať...