Ako ma vietor zavial medzi našich cigáňov…

Určite dobre poznáte tie životné zlomy a peripetie, ktoré prídu ani neviete ako. Môj vzťah k dobrovoľníctvu vo mne rástol pomaličky a opatrne. V začiatkoch som navštevovala deti na Kramároch, rozdávala jedlo ľudom bez domova až som v jeden štvrtok podvečer skončila až v Plaveckom Štvrtku. Symbolické, čo poviete?

Vopred ma varovali, že decibely hluku sa na večerných herniach šplhajú často do výšin. Je pravda, že 30 – 40 pubertiakov narobí riadny hluk a niekedy aj problémy. Napriek tomu som tam v ten večer nebola poslednýkrát. Ubiehal jeden štvrtok za druhým a mne sa čas strávený spolu s cigáňmi začal páčiť stále viac a viac. Vždy ma zaujímala ich kultúra, zvyky, história. Dnešní cigáni sú síce na kilometre vzdialený všetkým starým zvykom kočovných cigáňov, no ich mentalita, názory a vnímanie sveta je celkom odlišné ako to naše. Nie vždy je ľahké pochopiť ich zmýšľanie a konanie. Nie vždy sa človeku chce nasadnúť do vlaku či auta a cestovať. Nie vždy sa deň vydarí a nie vždy máte dobrú náladu. Ale predsa len je tu niečo, čo sa deje vždy. Vždy vám tie decká dajú akúsi energiu, vyčaria úsmev na tvári a tešia sa, že ste prišli.

Môže sa zdať, že si našu „pomoc“ a čas, ktorý tam trávime ani neuvedomujú. To, že táto práca má predsa len nejaký zmysel som zistila od septembra tohto roka, odkedy som začala do Štvrka chodiť na 6 hodín, v rámci ktorých prebehne doučovanie a dva druhy herní. Deti spočiatku pristupujú opatrn,e keď vás ešte dostatočne nepoznajú, najmä tie menšie. Avšak z týždňa na týždeň sa z vás stávajú väčší kamaráti a keď vás vidia ako prichádzate, rozbehnú sa vám oproti s úsmevom na tvári a chuťou do učenia. Pocit na nezaplatenie… Pokroky v doučovaní alebo vôbec v niečom, možno nevidno hneď, možno ich neuvidíte ani o rok, ani o dva. Stáva sa, že aj nikdy. No dobrovoľnícka práca, a to najmä v prostredí odlišného etnika a kultúry nie je o tom, aby sme čakali na výsledky našej práce a kŕmili svoje ego rečami o tom, aký sme super. Je to o láske k ľudom. Ak je vo vašich slovách a skutkoch láska, lásku dostanete späť. A to je to najcennejšie, čo vám dobrovoľnícka práca môže priniesť.

Tak hor sa do toho a pridajte sa k nám 🙂

Jedna z cigáňov, Sabína